Zvláštnosti / Zaujímavosti

Meno Indiana Jones pochádza z mena psa Georgea Lucasa.

Úvodná scéna v stratenom chráme v Južnej Amerike je čiastočne založená na jednom z komiksových príbehov série o dobrodružstvách známych kačacích hrdinov DuckTales alebo Káčerovci, ktoré nakreslil legendárny maliar Carl Barks. George Lucas i Steven Spielberg sa ním v mnohom inšpirovali. V jednom z týchto komiksov káčer Donald spolu so synovcami a strýkom Držgrošom skúmajú stratený chrám a musia unikať rade pascí: letiacim šípkam, mechanizmu stínajúcemu hlavy, obrovskému balvanu či prúdu tunelom sa valiacej vody. Názov tohto príbehu je Pizarrova cena (komiks Strýko Držgroš, číslo 26, Jún-August 1959), ktorý sa dostal do novinových stánkov, keď mal Lucas 15 a Spielberg 12 rokov. Obaja sú veľkými fanúšikmi Barksových komiksov.

Postavu Indianu Jonesa mal kedysi stvárniť herec Tom Selleck, bol však už zaviazaný k seriálu Magnum P.I. (1980).

Film začína záberom na vrchol v džungli, ktorý pripomína logo spoločnosti Paramount Pictures. Podobne začínajú aj pokračovania Indiana Jones a chrám skazy (1984) a Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989).

Lietadlo Jocka, ktorý Indyho čaká v Peru na začiatku filmu, má registračné číslo "OB-CPO", ktoré je odkazom na rytiera Jedi Obi-Wana Kenobiho a robota C-3PO z Hviezdnych vojen.

Jeden z náčrtov scenára obsahoval scénu, kde Indy cestuje do Shanghaia, aby mohol získať späť hlavicu k berle boha Ra. Indy sa počas úteku z múzea, kde bol ornament ukrytý, schováva pred streľbou zo samopalu za obrovský kotúľajúci sa gong. V rovnakom scenári Indy a Marion unikajú v bláznivej naháňačke v banských vozíkoch pred chaosom, ktorý spôsobilo otvorenie Archy zmluvy. Obidve scény boli zo scenára vystrihnuté, no neskôr boli opätovne použité v pokračovaní Indiana Jones a chrám skazy (1984).

Steven Spielberg si prenajal neexponovaný filmový materiál, aby skôr ušetril peniaze, ako keby mal znovu vytvoriť všetko zo svojej vlastnej predstavivosti. Lietadlo typu DC-3, ktoré letí ponad Himaláje, je prevzaté z filmu Stratený horizont (1973), pričom scéna odohrávajúca sa na ulici z 30. rokov je prepožičaná z filmu Hindenburg (1975).

Počas nakrúcania v Tunisku skoro každý herec alebo člen filmového štábu ochorel okrem Stevena Spielberga. S najväčšou pravdepodobnosťou sa chorobe vyhol tým, že jedol iba svoje vlastné potraviny: konzervy a konzervy špagiet.

Scenár pôvodne zahŕňal dlhý súboj medzi šermiarom a Indym s bičom. Herec Harrison Ford mal však v tom čase žalúdočné ťažkosti, a tak sa spýtal, či môže byť scéna skrátená. Spielberg mu povedal, že jedinou možnosťou je, že by Indy vytiahol svoju zbraň a šermiara jednoducho zastrelil. Celý filmový štáb sa smial a takto bola scéna nakrútená.

Mesto Tanis je skutočne jedným z možných miest, kde by sa mohla ukrývať Archa zmluvy. I keď sú dnes z tohto mesta už len ruiny, kedysi bolo preslávené pre zlato jeho kráľovských hrobiek a bolo to tiež miesto, kde by mal mať faraón podobný Shishakovi, ktorý podľa biblie zaútočil na Šalamúnov chrám, kde bola Archa zmluvy držaná, nahromadené svoje cenné bohatstvo.

Studňa duší bola skutočným miestom pod pôvodným Šalamúnovým chrámom, ležiacim v Jeruzaleme.

Egypťania boli chtivými staviteľmi modelov a vytvorili mnoho miniatúr podobných tým, ktoré Indy nachádza v Studni duší.

Veľa egyptských pamiatok bolo podobne ako v Studni duší postavených na využitie slnečného svetla záhadnými spôsobmi. Najznámejšou pamiatkou takéhoto druhu je slávny chrám v Abu Simbel.

Pred nakrúcaním scény v Studni duší producenti doslova vyčistili každú predajňu so zvieratami v Londýne a v Južnom Anglicku, aby získali každého jedného hada, na ktorého môžu položiť ruky. Z toho dôvodu sa v Studni duší nachádzajú hady identifikovateľné z rôznych geografických oblastí. Avšak v momente, keď sa hady objavili na mieste nakrúcania, sa ukázalo, že ich nie je dostatok. Spielberg mal však niekoľko hadíc rozrezaných po dĺžke, a tak boli nakoniec použité aj hadice. Pri pozornom sledovaní sa dá rozoznať, ktoré hady sú skutočné a ktoré nie.

Hieroglyfy v Studni duší zahŕňajú rytiny robotov R2-D2 a C-3PO z Hviezdnych vojen. Možno ich vidieť na stĺpe napravo od Indyho a Sallaha, keď vyberajú Archu.

Počas nakrúcania scény, kde Indy zápasí s hlavným mechanikom, Harrison Ford spadol pod jednu z pneumatík Lietajúceho krídla, ktoré potom postupovalo smerom k jeho nohe. Brzdy lietadla však našťastie fungovali a pálčivé púštne teploty Tuniska pneumatiky zmäkčili, takže členovia filmového štábu boli schopní lietadlom zatriasť, aby Forda, zatlačeného do piesku, spod neho vytiahli.

Prepracovaná naháňačka v nákladnom aute je postavená na tej z filmu Johna Forda Dostavník.

Ford si počas scény, kde je ťahaný nákladným autom, vážne udrel rebrá.

Harrison Ford bol v niektorých záberoch skutočne ťahaný nákladným autom. Keď sa ho spýtali, či bol ustarostený, Ford zavtipkoval: "Nie. Keby to bolo skutočne nebezpečné, mali by nakrúteného viac filmu dopredu."

Vo filme je opätovne použitá ponorka z filmu Ponorka (1981).

V scéne, kde sa Indy vyhráža, že vyhodí Archu bazookou do povetria, je Archa prevážaná cez ten istý kaňon, ktorý bol použitý aj pri nakrúcaní filmu Hviezdne vojny: Epizóda IV - Nová nádej (1977), keď bol R2-D2 napadnutý a ukradnutý Jawami.

Záverečná scéna celého filmu, kde vidíme Archu uzavretú v prepravke a prevážanú v obrovskom sklade, je narážkou na klasický film Občan Kane (1941) od Orsona Wellesa, kde podobnú scénu môžeme vidieť tiež na konci filmu.

Režisér Steven Spielberg kedysi o filme povedal: "Urobil som to ako béčkový film… vo filme som nevidel nič viac ako lepšie urobenú verziu republikových seriálov."

Herec Vic Tablian hral dve pripísané úlohy. Hral Barrancu, Indyho sprievodcu, ktorého Indy šľahá bičom na úplnom začiatku filmu, a opičieho muža.

Tiež herec Pat Roach hral dve pripísané úlohy. Bol gigantickým šerpom (príslušník kmeňa v Nepále), ktorý zápasí s Indym v bare Marion Ravenwood v Nepále, a hlavným mechanikom (mohutný chlapík zápasiaci s Indym v sekvencii s Lietajúcim krídlom). Roach tiež účinkoval vo filme Indiana Jones a chrám skazy (1984) ako hlavný dozorca väzňov a vo filme Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989) ako člen gestapa.

Vedúci vizuálnych efektov Dennis Muren sa objavuje ako nacistický špión, ktorý prenasleduje Indianu Jonesa v lietadle. Iba jeho oči sú odhalené, predsa len je väčšina jeho tváre zakrytá magazínom Life, ktorý číta.

Producent Frank Marshall si zahral menšiu rolu pilota Lietajúceho krídla. Keď sa pilot pokúša Indyho zastreliť, Marion ho po udretí klinom dostáva do bezvedomia.

Herec Michael Sheard, ktorý si zahral nepripísanú úlohu kapitána ponorky, sa najprv uchádzal o rolu nacistu majora Tohta, no tú nakoniec získal jeho priateľ Ronald Lacey. Michael Sheard sa znovu vrátil vo filme Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989), kde stvárnil samotného Adolfa Hitlera.