Zhotovenie prvého dielu bolo veľmi náročné. Spielberg a Lucas boli síce rozhodnutí film natočiť so všetkými svojimi skúsenosťami s filmami, ale veľa prostriedkov či osvedčených ľudí z predošlých filmov zo začiatku nemali. Museli najať správnych hercov, scenáristu, hudobného skladateľa a iných členov filmového štábu, aby film vyšiel podľa ich predstáv. Ostatné filmy o Indiana Jonesovi sa neskôr ľahšie pripravovali, pretože hlavní tvorcovia základ položili už v prvom dieli, čo je však prirodzené i v pokračovaniach niektorých ďalších filmov. Už v roku 1977 mal George Lucas spolu so svojím spolupracovníkom Philipom Kaufmanom hotový námet k prvému filmovému dobrodružstvu, s ktorým sa Lucas prvýkrát Spielbergovi zdôveril počas dovolenky na Havaji. Onedlho sa im však podarilo získať i scenáristu. Stal sa ním Lawrence Kasdan, ktorého scenár k filmu Continental Divide sa Spielbergovi veľmi páčil, a tak prvý náčrt príbehu dopísal už v auguste 1978. Samotný scenár dokončil asi v polovici roka 1979. Dlho sa uvažovalo aj nad réžiou. Lucas bol však zaneprázdnený pokračovaním Hviezdnych vojen (Impérium vracia úder - mimochodom, na scenári sa podieľal tiež Kasdan) a v kombinácii s pripravovaním Indianu Jonesa si réžiu nemohol dovoliť. Preto sa dohodli, že režisérom bude Spielberg. Lucas síce vedel, že sa Spielbergovi môže stať to, čo s filmom 1941 (1979), ktorý bol dosť veľkým prepadákom, ale dôveroval mu. Dohodli sa, že keď bude film podobne úspešný ako Hviezdne vojny (1977), to znamená, keď sa z filmu stane hit, nakrútia ďalšie dve dobrodružstvá. Túto priateľskú dohodu uzavreli ešte v roku 1977 na ich obľúbenej Havajskej pláži. Preto si dali na filme veľmi záležať, aby sa táto možnosť stala realitou. Výber hercov nebol tiež veľmi ľahkým úkolom, hlavne vybranie herca, ktorý by stvárnil Indianu Jonesa. Najprv prišiel do úvahy Tom Selleck. Ten mal však v tejto dobe už zadelenú úlohu v seriáli Magnum P.I., preto nakrúcanie už nebolo možné prerušiť. Spielberga však veľmi zaujal i Harrison Ford v Lucasových Hviezdnych vojnách (1977) a po konzultáciach túto hlavnú úlohu získal. Spielberg neoľutoval a bol veľmi dojatý z výkonu, ktorý podal Harrison Ford pri stvárnení Indyho a neskôr sa spolu s Lucasom stali i veľmi dobrými priateľmi. Pri stvárnení Indyho Spielberg Forda opísal: "Harrison je obdivuhodnou kombináciou Errola Flynna, Humphreya Bogarta a Fredda C. Dobbsa… divoký a romantický súčasne". V New Yorku si tvorcovia vybrali talentovanú mladú herečku Karen Allen do role Indyho partnerky Marion Ravenwood. Pred nakrúcaním v Londýne ešte prebehol casting (konkurz) na výber hercov na zadelenie do vedľajších úloh. Tvorcovia tu objavili veľmi talentovaných hercov, ktorých obsadili dnes už do známych rolí: Paul Freeman ako René Belloq, Denholm Elliott ako Marcus Brody či John Rhys-Davies v role Indyho verného priateľa Sallaha. Po scoutingu (vyhľadávaní) vhodných miest na nakrúcanie, ktoré zorganizoval Norman Reynolds koncom roka 1979 a po pozornom znovuprezretí hotového scenára, sa Spielberg, Lucas i Ford spolu so štábom 23. júna 1980 konečne pustili do natáčania, ktoré potrvalo do septembra 1980. Film natáčali prevažne v Tunisku, Londýne, na Havaji a vo Francúzsku, pričom boli použité klasické kamery značky Panavision. Počas nakrúcania bolo použitých 7000 živých hadov a objavilo sa 500 arabských komparzistov. Kompletný záznam zabral 300 000 stôp filmu vyplývajúcich z približne 11 000 samostatných záberov, ktoré boli rozšírené o vizuálne efekty zhotovené firmou Industrial Light & Magic. Vďaka úsiliu oboch autorov natáčanie trvalo iba 73 dní (limit bol 87 dní - prísne podmienky filmového štúdia Paramount Pictures) a náklady na film neprekročili 20 miliónov amerických dolárov. Spielberg splnil plán scén zo scenára (6000 obrázkov, 80% scenára) iba na 60%, pričom zvyšných štyridsať "rezervoval" pre ich vlastné nápady počas nakrúcania. Trochu problémovou krajinou pre nakrúcanie bolo Tunisko, kde boli Spielberg i Ford čiastočne vyčerpaní z neúnosne horúceho tuniského slnka a Ford bol navyše aj dehydrovaný, čo mu spôsobilo nepríjemné žalúdočné ťažkosti. Stav Harrisona Forda nakoniec ovplyvnil aj film. Scéna, v ktorej sa Indy zbavuje arabského šermiara, mala byť pôvodne oveľa dlhšia. Nakoniec sa však dohodli, že ho Indy jednoducho zastrelí jedným výstrelom a hotovo. A nápad dosiahol naozaj skvelý efekt. Takto totiž vznikla jedna z najhumornejších scén z celého filmu. Natáčanie však celkove našťastie prebehlo bez väčších problémov. Ku kvalite filmu dopomohli i dodané nápady tvorcov, ktorých bolo počas nakrúcania filmu neúrekom. Začiatkom roka 1981 skomponoval génius filmovej hudby John Williams, autor brilantnej hudby k ságe Hviezdne vojny, veľmi originálny a pôsobivý soundtrack, ktorý dodnes patrí k najúspešnejším na svete. A napokon sa po náročnej práci (po konečných úpravách) uskutočnila premiéra filmu 12. júna 1981 v USA. Týmto dňom vstúpil prvý film o Indiana Jonesovi do histórie, ale aj do sŕdc mnohých z nás. Film zarobil celosvetovo takmer 384 miliónov amerických dolárov a v roku 1982 získal päť Oscarov - za najlepší strih, výpravu, vizuálne efekty, zvuk a strih zvukových efektov. Bol nominovaný na Oscara aj v kategóriách najlepší film, najlepšia réžia, najlepšia pôvodná hudba a najlepšia kamera. Hudbu k filmu skomponoval svetoznámy skladateľ filmovej hudby John Williams. Williams síce Oscara nezískal, no to však nič nemení na skutočnosti, že soundtrack k Indymu 1 patrí po Hviezdnych vojnách k jeho najvydarenejším a zároveň najkvalitnejším hudobným dielam. Film sa onedlho stal jedným z najúspešnejších filmov a táto skutočnosť pretrváva až do dnešnej doby. Po uvedení filmových trhákov ako Titanic (1997), Múmia (1999), Matrix (1999) či Pán Prsteňov (2001), Indy 1 ešte stále patrí do prvej stovky najúspešnejších filmov všetkých dôb, a to od premiéry uplynulo už vyše dvadsať rokov. Niektoré oficiálne webové stránky ho uverejňujú dokonca v prvej desiatke (!) rebríčku najúspešnejších filmov a niet divu, prečo je tento kvalitný film zapísaný zlatými písmenami do svetovej kinematografie. Čaro a neobyčajná príťažlivosť, ktorú tento film v sebe ukrýva, nikdy nezostárne...
|